Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Aziza ze Slovenska

23. 3. 2007
Pokrstená som bola ako rímokatolíčka. Bola som aj na 1. svätom prijímaní, ale do kostola moja rodina nikdy nechodila. Napriek tomu som vyrastala ako kresťanka, ktorá vždy verila v existenciu Boha, hľadajúca pravdu. V katolíckom vierovyznaním mi veľa vecí nesedelo, napr. idea o dedičnom hriechu. Od svojich desiatich rokov som chodila do istej kresťanskej cirkvi, v ktorej mi dali odpovede na niektoré moje otázky a aj ohľadne dedičného hriechu, o ktorom sa v originálnej verzii Biblie vôbec nič nepíše, čo znamená, že deti sa rodia vždy čisté, bez hriechov a taktiež, že neexistuje žiaden sprostredkovateľ medzi nami a Bohom (napr. farár, ktorému sa katolíci spovedajú z hriechov). V tejto cirkvi som sa naučila veľa o rešpekte k ľuďom, o prosbách k Bohu a spoliehaní sa na Neho vo všetkom, snahe konať dobro nielen pre seba, ale aj pre iných ľudí, pomáhať im, mať vždy čisté a úprimné srdce a množstvo iných pozitívnych vecí.

 

Všetko sa to postupne začalo meniť, keď som jedno leto strávila vo Švajčiarsku v muslimskej rodine. Do Švajčiarska som sa išla zdokonaliť v nemčine, keďže v tom čase sa blížil maturitný ročník. V tej rodine som si veľmi všímala ich vzájomné vzťahy, rešpekt detí k rodičom, atď. Bol to taký prvý záblesk na mojej ceste k islámu.

 

Keď som sa po dvoch mesiacoch vrátila naspäť na Slovensko, tak som si požičala preklad Koránu v anglickom jazyku od cirkvi, do ktorej som v tom čase chodila. Raz za čas som si niečo aj prečítala, ale množstvu vecí som nerozumela. Keďže popri škole som učila aj angličtinu, tak sa zhodou okolností ku mne dostali študenti z Líbie (samozrejme, že boli muslimovia). Počas konverzačných hodín sme raz začali rozoberať tému "Islam a muslimovia" a odvtedy sme túto tému rozoberali na každej jednej hodine. Ja som týmto spôsobom naberala informácie o islame a oni sa takto zdokonaľovali v angličtine. Až od muslimov som začala dostávať logické odpovede na moje nezodpovedané otázky. A prišiel deň, keď som vo svojom srdci pocítila zvláštne búšenie, ktoré ma tlačilo dopredu a vravelo mi, že nastal ten správny čas prijať islam za svoje náboženstvo a spôsob žitia a byť jednou z tých úžasných ľudí, ktorých som mala okolo seba. Chcela som vykričať celému svetu, čo som v tom momente cítila a cítim to až doteraz.

 

Vedela som, že sa budem musieť naučiť veľa nových vecí, ale mňa všetko nové veľmi fascinovalo a zaujímalo. Bola som Bohu za všetko vďačná, za to, že ma celý život viedol a dal mi možnosť spoznať aj iné náboženstvá, predtým než som prijala islam. Islam je vyvrcholením mojej cesty ku skutočnej pravde.

 

Môj deň "D" nastal v decembri 1999. S postom, modlením a s cudným oblečením som nemala problémy. Ani s rozhodnutím či nosiť, alebo nenosiť hidžáb (muslimskú šatku) som nemala žiadne problémy. Proste som si ho dala "na skúšku" a odvtedy ho, vďaka Bohu, nosím stále. Samozrejme, že som sa bála reakcií mojich rodičov alebo ľudí v práci. Bola som si istá, že ma rodičia vyhodia z domu a riaditeľ z práce. Ale aj tak hlboko v srdci som bola presvedčená, že nech sa stane čokoľvek, je to vôľa Božia a On sa o mňa postará, pretože On Sám vie, čo je pre mňa to najlepšie a za všetko Mu musím byť vďačná. Vďaka Bohu ma rodičia a aj v práci prijali bez problémov. Je veľmi dôležité Bohu dôverovať na 100%, lebo On vie, čo v nás je a čo si myslíme a ako veľmi Ho úprimne prosíme a dôverujeme Mu. On nám vždy pomôže, pretože vie, čo je pre nás to najlepšie. Prijatím islamu sa naša cesta nekonči, ale začína. Musíme sa snažiť získavať čo najviac informácií a snažiť sa byť čo najlepšími muslimami.

 

O necelý rok na to, ako som prijala islam, som stretla svojho manžela, za ktorého som Bohu dodnes vďačná. Je to človek, s ktorým si veľmi dobre rozumiem, je chápavý, trpezlivý a od ktorého som sa naučila veľmi veľa nielen o islame, ale aj o tom, ako islamom aj žiť. Naučil ma byť trpezlivou, priznávať si svoje chyby, naučil ma tešiť sa z maličkostí a zbytočne sa netrápiť kvôli svetským problémom a za všetko byť vďačná Bohu.

 

Nikdy som neoľutovala to, že som si ho zobrala za manžela, keď sme sa v podstate ani nepoznali. Požiadal ma o ruku na tretí deň, čo sme sa poznali len z videnia. Vedela som, že on je ten pravý pre mňa, pretože v tej chvíli som pocítila v srdci podobné chvenie ako v deň, keď som prijala islam. Pár mesiacov po svadbe môj manžel promoval a nás čakala cesta do môjho nového domova, do Kuvajtu. Niekoľko týždňov pred promóciami pricestovala manželova rodina na Slovensko a strávili sme ich spoločne. Sú to úžasní ľudia a prijali ma vďaka Bohu s otvorenou náručou.

 

V Kuvajte som sa zúčastnila niekoľkých prednášok svetoznámych učencov ako napr. Yusufa Estesa z USA, ktoré organizovalo IPC (Islam Presentation Committee) v Kuvajte. Aj hodiny o islame som mávala práve už v spomínanom IPC.

 

V Kuvajte som sa o islame naučila najviac a dopomohla mi k tomu najmä manželova rodina, pre ktorú je islam spôsob žitia. S manželom sme sa dohodli, že s dieťaťom chvíľu počkáme, keďže som bola ešte dosť mladá a najprv som sa chcela naučiť viac o islame, o živote v Kuvajte, ich jazyk, atď. Myslela som si, že s dieťaťom by som to všetko nezvládla. Teraz viem, že som sa mýlila. Zvládla by som to, ale len o trošku neskôr. Boh nás obdaroval nádherným dieťatkom, dcérkou Aishou, ktorá je naplnením nášho spoločného života, lásky jedného k druhému a k Bohu. Vždy som si myslela, že spôsob ako zistiť, či nastal ten správny čas mať dieťa je, že musím sama vo svojom vnútri vycítiť, že som na to už pripravená. Boh nás však „prekvapil“ a dal mi najavo, že len On Sám vie, kedy má nastať v našom živote ten správny čas na čokoľvek. Spolu s manželom sme mu za to doteraz veľmi vďační.

 

Moje záverečné slová k môjmu príbehu sú, aby sme dovolili Bohu nás viesť našim životom, aby sme Mu dôverovali, lebo On vie, čo je pre nás správne, aby sme Mu boli za všetko vďační, aby sme sa snažili byť čo najlepšími muslimami, uctievali Ho, spomínalo Ho bez prestania a nielen, keď sa ocitneme v núdzi.

 

Nech nám Boh dá dostatok sily na to, by sme zotrvali na priamej ceste. Amen!

 

 

Sestra Aziza (Um Aisha)

2006

 

© Všetky práva sú vyhradené pre www.islamweb.sk


 

Komentáře

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář