Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


List pre moju rodinu

23. 3. 2007
Obrazek Drahá rodina...  

najskôr vám chcem povedať: „Mám vás rada,“ ste moja rodina. Nezabudla som na vás.

Láme mi srdce, že nesúhlasíte s mojou životnou voľbou, že ste zaujali odmietavý postoj.

Keď so mnou nesúhlasíte, aspoň rešpektujte moje rozhodnutie. Keby ste len vedeli, aké to bolo pre mňa ťažké rozhodnutie, aké je to byť muslimom – obzvlášť muslimskou ženou – v tejto dobe. Skúsili ste si niekedy predstaviť, aké rôzne záväzky to predstavuje, byť muslimom? Nie je to také ľahké, ako by ste si mohli myslieť. Chcela by som, aby ste mohli preniknúť do mojej mysle, aby ste sa mohli pozrieť mojimi očami. Vidieť – možno len na okamih – ako sa cítim, s čím sa musím stretávať a aké to je.

Myslite minútku na niečo, čo pre vás znamená naozaj veľa, k čomu máte tak vrelé city, že by ste kvôli tomu dokázali obetovať celú svoju rodinu a priateľov, odcudziť sa ľuďom, ktorých ste poznali celý svoj život. Naraz ste medzi nimi cudzincom, vyvrheľom, stratenou dušou, pretože nemáte dostatok zdravého rozumu a neviete, čo vlastne robíte, každý vám bude opakovať, že „zahadzujete celý svoj život“.

Myslite na to, ako silno musíte cítiť to, čo sa chystáte urobiť. Nejde len tak o nejaký čin, ale čin, ktorý vyžaduje úprimnosť a pevnú vieru, čin, ktorý nesmie byť braný na ľahkú váhu. Čin s následkami ako sú obetovanie určitých svetských vecí, strata priateľov či rasizmus, keď spomenieme len niekoľko z nich.

Myslite na niečo vo svojom živote, čo pre vás znamená tak veľa. Mohli by ste obetovať svoju kariéru? Peniaze? Nové auto? Dom? Bolo by pre vás ľahké vzdať sa mnohých potešení, ktoré tento farebný svet ponúka?

Myslite na svoju rodinu. Ako sa vyrovnáte so stratou lásky celej rodiny pre to „niečo“, čo pre vás znamená tak veľa. Už po vás nikto nechce, aby ste zašli na kúsok reči – pretože sa bojí, že by ste mohli spomenúť to „niečo“, čo pre vás toľko znamená.

Keď vás však vaša rodina zavolá, nemôžete si pomôcť a musíte to spomenúť. Prečo? Pretože je to „niečo“, čomu ste obetovali celý svoj život. Ticho ich prosíte: „Drahá rodina, prosím nebuďte urazení. Skúste to a počúvajte. Je to pre mňa dôležité. To som ja.“

Ale potom znovu začnú hovoriť o tom, čo počuli v správach o tom „niečom“, čo vy tak milujete a veríte tomu. Cítite sa neschopní prehovoriť. So zraneným srdcom sa snažíte hájiť slušnosť a zdravý rozum. Cítite sa neschopní. Viete, že vaše náboženstvo je náboženstvom mieru, ale nenachádzate slová, ako to povedať dostatočne pevne. Nedokážete im ani povedať, čo viete z vášho bádania a osobnej skúsenosti s „týmto náboženstvom“ a s „tými ľuďmi“. Len počúvate, pretože televízia vie všetko samozrejme lepšie.

Skoro poznáte, že kvôli tomu „niečomu“, čo ste si vybrali, už nemáte ani právo diskutovať alebo komentovať žiadne záležitosti týkajúce sa mesta, štátu alebo krajiny, kde ste strávili celý svoj život. Pokiaľ to urobíte – povedia vám (namiesto toho, aby vás rešpektovali pre váš názor), že by ste mali byť zo zeme vypovedaní.

Predstavte si, ako idete do obchodu napríklad len pre obyčajný chlieb. Keď nasadnete do svojho auta a idete ulicou, niekto začne vykrikovať nadávky pri obyčajnom pohľade na vás, pretože ste oblečení podľa toho „niečoho“, v čo tak pevne veríte. Pravdepodobne si myslia, že im nerozumiete – ale vy im rozumiete veľmi dobre.

Musíte si na to zvyknúť, keď chodíte často von, môže sa vám to neraz stať. Tiež nezabudnite, že ste „utlačovaná“ a ľudia sa na vás pozerajú so súcitom a pohŕdaním ako na „utláčanú ženu“ – aj keď o vás nevedia vôbec nič.

Toto všetko sa deje, napriek tomu, že ste si to „niečo“ sama vybrala, žijete s tým každý deň – bez prinútenia a len preto, že veríte, že je to správne.

Myslite na to všetko, keď šoférujete svoje auto. Vstúpite do obchodu a cítite, že všetky oči sa upierajú na vás – naraz počujete smiech – v duchu si pomyslíte, oni sa nesmejú mne, že? Samozrejme, že to viete. To všetko pre to „niečo“, čo toľko milujete. V uličke s chlebom si všimnete ochranky, ktorá vás v obchode stále sleduje a keď sa pozriete ich smerom, diskrétne sa zadívajú na odložené krabice, aby sa neprezradili.

Keď sa dostanete k pokladni, pripravení zaplatiť – všimnete si, aká zdvorilá je pokladníčka k žene pred vami. Nerobte si však zbytočné nádeje, nič z toho nenájdete, keď príde rada na vás. Prinajlepšom dostanete odmeraný pohľad. Prinajhoršom ... radšej nemyslieť. Nevadí, už ste na ceste domov. Je lepšie ísť rovno domov, domov je bezpečie.

Ale je to skutočne tak? Občas niekto zaklope na vaše dvere, vy otvoríte, ale nikoho nenájdete. Idete von vybrať poštu a spoza rohu vybehnú hulákajúce deti: „Ty sem nepatríš!“ O niečo neskôr sa teenageri zo susedstva rozhodnú pobaviť tým, že stoja u vašej príjazdovej cesty a nadávajú vám, napriek tomu, že ste vo vlastnom dome. A to je len začiatok jedného dňa vášho života, počkajte, je toho ešte oveľa viac ...

Nechápte ma zle: sú aj okamihy útechy a obdivu od niektorých ľudí, ale je ich málo a len občas.

Teraz sa zamyslite. Je tu niečo, čo milujete tak veľmi? Dobre, môžete sa spýtať: „Má to vôbec cenu?“ Bez zaváhania vám odpoviem: „Má“.

Všetko toto a ešte viac. Pretože to „niečo“, islam, je môj spôsob života, moja láska, môj kľud, moja nádej. Je to tak. Môžete si pomyslieť: „Byť obťažovaná nie je veľmi prijemné.“ Samozrejme obťažovanie nie je príjemné, ale dôvod, ktorý je za mojimi činmi, moja viera je. Dôvod, prečo sa obliekam tak, ako sa obliekam a život, ktorý som si vybrala. Chcem preto znovu povedať, nemyslite si, že som sa rozhodovala ľahko. Verím a viem však, že tento spôsob života je správny a dobrý.

Keď zo mňa nemôžete byť šťastní, buďte prinajmenšom spokojní, že ste vychovali niekoho, kto stojí pevne pri tom, čomu verí. Nie je iba slepý nasledovník, iba jeden z davu, nie trstina zmietaná vetrom. Keď ma nemôžete podporiť v mojom rozhodnutí, buďte aspoň spokojní a rešpektujte ma pre moje presvedčenie, morálku a hodnoty. Buďte radi, že nežijem nemorálny, vulgárny a nečestný život.

Vedzte, že to, čomu verím, islam, nie je niečo, čo by som robila, pretože je to populárne alebo najlepší spôsob, ako získať priateľa a vplyvných ľudí. Všimnite si, že to nie je len nejaká fáza života, ktorou prechádzam a že ja nie som žiadny pobláznený fanatik.

Snažím sa byť najlepším ľudským stvorením akým len môžem byť. Nie je to ľahké, ale ja verím, že ma to privedie do Raja, pokiaľ sa budem snažiť dostatočne a stáť pevne vo viere, že „tu nie je nič hodné uctievania, okrem Alláha Jediného, bez akýchkoľvek spoločníkov.“

Kde som sa naučila, že by som sa mala snažiť byť najlepšou akou len môžem byť a okúsiť ťažkosti pri trvaní na tom, o čom si myslím, že je pravda? Haló, nebola si to ty, mamička? Otecko! Čože ste ma to naučili?

Napísala som tento list pred 14 rokmi, hneď po tom, čo som prijala islam. Celá moja rodina ma teraz rešpektuje pre moju vieru. Chvála Bohu! Ak práve prechádzate tým, čím som prechádzala aj ja, radím vám, moja sestra či môj brat, mať trpezlivosť. Nech je vašim cieľom žiť islam každý deň. A žiadajte Alláha o vedenie.

Michelle al-Nasr

www.islamweb.sk

 

 

Komentáře

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář